Blog

Ak s grafikou pravidelne nepracujete, tieto pojmy vás môžu zmiasť. Možno ste sa o to doteraz nezaujímali, no keď si dáte vyrobiť grafický návrh, prípadne si budete chcieť dať spraviť profesionálnu tlač dokumentov, zrejme sa tomu nevyhnete. Nezúfajte, nie je to až taký problém pochopiť. Prehľadné vysvetlenie nájdete v tomto našom článku.

Prečo sa vlastne grafika takto delí? Odpoveď je jednoduchá, každá z nich sa vytvára inak, a hlavne používa inak. Niektoré typy grafiky, napríklad autentická fotografia, ani nemôže byť iná, než bitmapová. Prečo?

Bitmapová grafika

Je to ten typ grafiky, s ktorou sa v bežnom živote stretnete najčastejšie. Všetky obrázky s koncovkami .gif, .png, .jpg či .jpeg – tak to patrí pod bitmapovú grafiku. Bitmapová grafika sa robí tak, že obrázok je tvorený z množstva maličkých štvorčekov, takzvaných pixelov. Tie dohromady tvoria celkový vizuál. Ide o akúsi mozaiku, ktorú však pri normálnom 100% zobrazení vizuálu nepostrehneme. Až keď si obrázok niekoľkonásobne zväčšíme, zbadáme v ňom tieto pixely.

Výhoda bitmapovej grafiky spočíva v tom, že sa s ňou veľmi ľahko pracuje, môžeme na ňu používať drvivú väčšinu grafických programov a je tiež pomerne dostupná. Čo je jej nevýhodou, je práve nekvalitné zobrazenie pri väčších formátoch.

Vektorová grafika

Vektorová grafika má naproti tomu rovnako jasné a ostré línie aj pri roztiahnutí na veľký formát. Je to tak preto, lebo pozostáva z geometrických tvarov a údajov o ich presnej polohe a veľkosti. Vektorové obrázky si tak zachovávajú tú istú kvalitu, nech ich roztiahneme na akúkoľvek veľkosť.

Vektorové formáty ale nedokážu otvoriť všetky grafické súbory. Univerzálny formát je napríklad súbor s koncovkou .svg, ale inak platí, že väčšina formátov sa otvára iba v konkrétnom programe, v ktorom boli tvorené. Napríklad v Adobe Illustratore, v Corel Draw alebo v AutoCAD-e.

Ako sa obe z nich používajú

Bitmapová grafika je všade okolo nás: tvorí fotografie, videá, animácie. Všetky externé zariadenia, ako je fotoaparát či kamera, zachytávajú realitu vo forme bitmapovej grafiky, inak to ani logicky nejde. Kvalita obrázkov potom závisí od rozlíšenia, ktoré má objektív zariadenia. Takáto grafika sa vyjadruje v počte pixelov na daný rozmer, alebo vo veličine dpi (dots per inch). Ak chceme takúto grafiku vytlačiť, musí nás zaujímať, v akom rozlíšení je. Napríklad, ak chceme vytlačiť veľký kvalitný plagát, musíme mať fotografiu či logo vo veľkosti, ktorá na výslednom podklade nebude rozrastrovaná, teda nebude z nej mozaika s viditeľnými pixelmi, ale pekný hladký celok. Preto si grafici pýtajú podklady od vás a operujú pritom s pixelmi a dpi. Bežný štandard pri tlačení bitmapovej grafiky na väčšie plochy je 300 dpi.

Vektorová grafika naopak môže vzniknúť jedine rukou grafika v počítačí, nedá sa zachytiť ako bitmapová pomocou fotoaparátu, kamery či napríklad skenera. Vektorová grafika sa môže potom použiť bez ohľadu na rozlíšenie, pretože to ostáva vždy rovnaké. Využíva sa napríklad pri tvorbe kvalitného loga, ktoré vytvorí priamo grafik a takéto logo je potom pripravené na ďalšie použitie bez ohľadu na jeho veľkosť.